život bez vyššieho zmyslu samovraždu nevyhnutne nepredpokladá. Život bez vyššieho zmyslu nepredpokladá vôbec nič, resp. predpokladá hocičo, čo sa človeku zapáči a teda pokojne aj samovraždu.
Zivot bez zmyslu vsak predpoklada urcitu minimalnu intelektualnu kapacitu, zatial co VIERA je pre vsetkych bez rozdielu, prave vdaka tomu, ze sa na ZMYSEL nepyta, v jej ponimani je vsetko jasne. Prijatie skutocnosti, ze existencia ZMYSEL NEMA vo velkej miere oslobodzuje cloveka k skutocnemu zitiu.
prijatim skutocnosti, ze ZIADNY ZMYSEL NIE JE, prestanes byt nuteny hladat ho. (ak nie si ten typ, ktory je SCHOPNY akceptovat dogmu "vyssieho" zmyslu bez toho, aby si o ne pochyboval = hladal = nemal)
Zmyslom zivota je zivot sam. Bytosti ziju na roznom leveli "vyvoja mysle"(intelektualna kapacita nie je dana velkostou a kvalitou mozgu, mozog je len nastrojom mysle) Vyvoj mysle predpoklada pripustenie existencie viacerych zivotov a sebevrazda v tomto ponimani je zbytocny krok - vsetko bude nutne prezit ZNOVA.
Zivot bez vyssieho zmyslu je podla mna biedny, navyse pre cloveka potencialne nebezpecny. Ak clovek nevidi alebo neveri v niekoho (nieco), co je nad nim, tak sa dostava do postavenia absolutneho pana univerza a to vo viacerych pripadoch skoncilo neslavne. Kazdy by mal mat v sebe istu davku pokory a uvedomit si, ze nie je neobmedzenym panom tvorstva. Problemom nie je to, ze clovek neveri, ale to, ze bez viery lahko uveri hocicomu inemu, napr. prilis sam sebe. (posledna veta nie je cela z mojej hlavy) A to je pre cloveka skodlive. Viera je tak pre nas vlastne zachrannym lanom, nieco, co nas robi bytostne ludmi a odlisuje nas od rise zvierat a povznasa nasho ducha.
Ako vyplyva z toho ze zivot nema zmysel pocit ze som panom univerza? To podla mna skor vyplyva z Biblie, s jej pohladom na cloveka ako cosi vynimocne, nielen najvyssie vyvojove stadium opic. Podla krestanstva je najvyssou bytostou Boh, potom nasleduju rozne nadprirodzene bytosti, potom clovek, a potom vsetko ostatne zive. Cize v praxi je clovek najvyssou bytostou, nad vsetkym ostatnym zivym (kedze Boha a nadprirodzene bytosti bezne na ulici nestretnes). Ateisti povazuju podstatu cloveka za rovnaku ako je podstata zvierat a vsetkych zivych veci, tak mi povedz kto ma blizsie k tomu povazovat sa za pana univerza?
Este ina myslienka: Zivot bez vyssieho zmyslu je mozno biedny, ale este biednejsi je zivot ktory v skutocnosti nema zmysel, ked si clovek navrava ze nejaky zmysel ma. Problem nie je v tom ci verim alebo neverim ze zivot ma zmysel, ale ci ho naozaj ma. To, ze zivot bez zmyslu je biedny je sice mozne, ale nie je to argument pre to ze zivot nejaky zmysel musi mat.
Ja vobec nepolemizujem o tom, ci zivot zmysel ma, alebo nema. Ten, kto o tom pochybuje, je na tom dost biedne, ako som uz spominala. Ja uvazujem nad tym, ake to je, ake to ma dosledky, ked clovek nehlada vo svojom zivote vyssi princip, ked povazuje sameho seba za to najvyssie stvorenie. Neznamena to nahodou, ze potom sa domnieva, ze ma patent na vsetko, ze moze do vsetkeho zasahovat, dokonca rozhodovat, kedy sa zacina zivot? Toto je podla mna dosledok takehoto uvazovania, ked sa staviame na roven Bohu. Tu ani nejde o to, ci Boh je alebo nie je (z mojich slov vidiet, ze podla mna je), ale o to, ze clovek potrebuje vzdy mat nad sebou vyssiu moralnu autoritu. Ako povedal Solzenicyn, v cloveku sa skryva vzdy aj kus diabla.
Quatsch