Štrajky verejného sektora

Autor: Michal Lehuta | 29.3.2006 o 13:47 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  2430x

Verejný sektor žije na úkor súkromného: vládou-väčšiny-posväteným zdaňovaním produktívnych osôb a činností získava prostriedky na svoju existenciu. Ak teda štát prerastie do obludných rozmerov tak ako sme toho svedkami v Európe, kde vlády kontinuálne prerozdeľujú takmer polovicu všetkého vytvoreného bohatstva, stáva sa štát pre vlastných občanov hrozbou - a život bojom o prostriedky z redistribuovaného koláča (Fréderic Bastiat: "Vláda je jedna veľká fikcia pomocou ktorej sa každý snaží žiť na úkor všetkých ostatných"). Čím viac ľudí je zamestnaných či žije z verejného sektora, tým viac je ohrozený majetok a spokojné nažívanie všetkých ostatných obyvateľov (Lev Trockij: "V krajine, kde je jediným zamestnávateľom štát znamená hociaká opozícia pomalú smrť od hladu"; ten asi o tom vie svoje, že?). Preto nie súcit, ale hrôzu vo mne vyvolávajú štrajky štátnych zamestnancov, ktoré otriasajú Nemeckom, Francúzskom, ale aj Spojeným kráľovstvom. Ak jeden monopol platený z nedobrovoľných príspevkov zamestnáva naraz všetkých lekárov, učiteľov, požiarnikov, výpravcov vlakov, smetiarov, a vo veľkej miere živí ešte aj všetkých poľnohospodárov, potom akákoľvek snaha o odpor zo strany daňového poplatníka znamená pomalú výpalnícku smrť od chorôb, nevedomosti, požiarov, nevypravených vlakov, neodvezených smetí a hladu. Štátni zamestnanci sú dnes v pozícii teroristov ("nedáte viac? nebudeme dodávať zdravotnícke služby!" - pacient je rukojemníkom). A z teroristami sa nevyjednáva.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prieskum preferencií: SaS je pred OĽaNO, Kollár na hranici zvoliteľnosti

Pozrite si najnovší prieskum preferencií politických strán.


Už ste čítali?