Problém bol aj v koordinácii vyhlášky – obchodníci boli o kvótach informovaní iba štyri týždne vopred (čo v tomto biznise znamená, že tovar bol už v lodiach na ceste z Číny). Retaileri tak prichádzajú o svoje zisky, mnohí z nich za tovar, ktorí nevpustia na územie EÚ, už zaplatili. My obyčajní ľudia prichádzame o možnosť nákupu lacnejšieho oblečenia. A nie len toho menej kvalitného – mnoho značkových textilných firiem v posledných rokoch presunulo svoju výrobu práve do Číny. Argument dumpingovej pracovnej sily neobstojí – importy z Bangladéša, Indonézie, Srí Lanky, či iných lacnych krajín Ázie, sú povolené. A Slovensko si už nevyberie – obchodnú politiku nám určujú socialisti v Bruseli či sa nám to páči alebo nie..
48 miliónov svetrov, 13 miliónov podprseniek, ...
48 miliónov svetrov, 13 miliónov podprseniek, ... ...čaká v prístavoch EÚ bez povolenia na vstup do krajín európskej dvadsaťpäťky. Európska únia totiž nedávno uzákonila kvóty na dovoz čínskeho textilu a tento tovar je už takpovediac „nad limit“. Takto vo veľkom vidieť porušovanie ekonomickej slobody (slobody dobrovoľnej výmeny), mrhanie vzácnymi zdrojmi, a podporovanie spiatočníckych odvetví zapríčinené politikou EÚ. Vraj „treba ochrániť európskych výrobcov“. Kto ochraňuje európskych spotrebiteľov, a že by celá ekonomika fungovala efektívnejšie bez bariér a dotácií, sa už nedozvieme. A Svetová obchodná organizácia, ktorá by mala byť strážkyňou slobodného obchodu, sa iba prizerá.. (pretože sama obmedzovanie slobodného obchodu podporuje množstvom široko interpretovateľných výnimiek).