Boh ‚musi existovat‘, lebo sme o tom schopni rozmyslat (pre Stefana Hriba).
Po dlhom case som raz pozeral moje oblubene „Pod Lampou“. Skoda, ze cez prazdniny davaju iba reprizy, ale mne je to vlastne jedno, ked som relacie „live“ aj tak nevidel. V tejto stvrtkovej sa rozoberala existencia Boha a zmyslu zivota. Ako spravne podotkol mlady fyzik a filozof, racionalne rozmyslat nad takymito otazkami nema zmysel, pretoze ‚lepsie‘ a ‚horsie‘ odpovede neexistuju (aj ja som tym ale stravil peknych par rokov – Pozn. Aut.). Tu by som sa chcel ale pokusit potvrdit vyvratenie aspon jedneho mytu pouzivaneho ako dokaz existencie Boha – a to mytu vynimocnosti.
Planeta Zem obieha Slnko v tej spravnej vzdialenosti – ak by bola o 5% blizsie ci 10% dalej, nebol by tu zivot mozny. Podobnych ‚nahod‘ je neurekom: ak by bola gravitacna sila od zaciatku vesmiru o cosi silnejsia/slabsia, neboli by sme tu (a ani nasa galaxia). Britsky astronom Martin Rees hovori, ze ak by koeficient konverzie vodika na helium vo vesmire bol malinko odlisny od cisla 0.07 percenta, vesmir by sa skladal but iba z vodika, alebo ziadneho vodika. (takychto konstant Rees identifikuje 6 btw). Kozmologovia nazyvaju podobne ‚nahody‘ „Goldilocks effects“, a veriaci ich casto pouzivaju na ‚dokaz‘ nutnej existencie Boha – dizajnera – bez neho by sme tu neboli, a preto existuje.
Tato argumentacia je dost trapna, lebo je tautologicka. To, ze tu sme, a dokazeme odhalovat fyzikalne zakony, ‚nahody‘ vesmiru, ktore k nam viedli, je JEDINE PRETO, ze tu take ‚nahody‘ boli (doteraz). Cize z definicie toho, ze tu sme – komplexne a zranitelne bytosti potrebujuce k svojmu vzniku a existencii urcite ;nahody‘ vesmiru, VYPLYVA, ze tu take nahody boli a su. Jednoducho inac by sme tu neboli a o tomto nerozmyslali.
To stress this point even further – to, ze zijeme IBA V JEDNOM z mnohych moznych vesmirov (v ktorych konstanty nemusia byt tak ‚nahodne‘ intelligent(?)-life-friendly), nam nedava dostatocnu statisticku vzorku na vyvadzanie zaveru, ze ten nas je velmi nepravdepodobny, a preto musel byt stvoreny z ‚vyssim zamerom‘. Ako je napr. pravdepodobne, ze gravitacna sila bude tak a tak silna? Nevieme. Ine vesmiry vsak nemozeme poznat (v nich zit), a to tiez vyplyva iba z toho, ze nad tym rozmyslame, ze sme kto sme, a teda sme potrebovali PRAVE TENTO vesmir (a pravdepodobne iba prave tuto planetu z tisicok inych).
Slovami Alan-a Guth-a: „Although the creation of a universe might be very unlikely, noone had counted the failed attempts.“
Zaverom, ci verit alebo nie nezavisi na fyzickej konstelacii tohto sveta. Vobec. Je to osobna vec cloveka a s racionalitou to nema nic spolocne. To iste plati pre tzv. ‚zmysel zivota‘.
Nabuduce: „Boh nehra v kocky“ (A. Einstein)
PS: Odporucam: Bill Bryson: A Short History of Nearly Everything, p. 33-35. (popularna knizka o vede pre bezneho citatela).
Disclaimer: Keby som na tomto ‚clanku‘ viac pracoval, urcite by bol viac zrozumitelny, inteligentny a reader-friendly, ale ja som leniva bytost. Gratulujem tym, ktorym nieco dal. Smola pre tych, co nie.