No a teraz ten môj "ľavicový liberalizmus" (teraz na ňom frčím, lebo sa zdá, že každý je proti nemu :) inak ide len o čistú teóriu hier)
Extrémna situácia: na trhu obchodných reťazcov sa súťažou etabloval silný hráč, ktorý ovláda 100% trhu. Na druhej strane máme miliardu malých dodávateľov. Prebieha vyjednávanie o výkupných cenách.
Miliarda malých dodávateľov (ktorá chce ťahať za jeden povraz = vynegociovať čo najvyššie výkupné ceny) vo vyjednávaní čelí problému kolektívneho konania (pri učritej dohode majú jednotlivci stále motiváciu sa jej nedržať; tu: akceptovať aj nižšiu cenu aby si zabezpečili vôbec nejaký kšeft), a transakčným nákladom kooperácie (ktoré sú pri vysokom počte vysoké). Ich "okno manévrovania" je limitované týmito (danými) nákladmi - neinvestujú do vyjednávania viac ako sa im vráti, vyjednávanie ako také má pre nich však už od začiatku vysoké náklady (viď hore). Vysokým fixným nákladom, predpokladajme, čelí aj potencionálny nový reťazec, ktorý by mohol vstúpiť do odvetvia. Monopol transakčným nákladom kooperácie ani problému kolektívneho konania nečelí.
Pre horeuvedené dva dôvody je racionálne očakávať výkupnú cenu bližšie k dodávateľským minimám ako k reťazcovým maximám pri každej situácii, kde je druhá strana konsolidovanejšia ako prvá. Zisk je preto, oproti situácii s rovnako silnými a početnými hráčmi na strane ponuky aj dopytu, rozdelený viac v prospech silného hráča - v našom prípade reťazca. "Viac v prospech" samozrejme neznamená absolútne - ale do miery danej výškami horeuvedených nákladov druhej strany z malosti (početnosti) a nákladov vstupu do odvetvia.